Básnik Andrej Sládkovič: Pre nešťastnú lásku stvoril najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete Daniel Hevier ml. 31.03.2020, 13:15 794 Tlač Diskusia
Radšej lásku zažiť a stratiť, ako k nej nikdy nevzplanúť. Básnikovo osobné nešťastie vykvitlo do nesmrteľných veršov. V láske, národe a Bohu hľadal Andrej Sládkovič útechu aj pozdvihnutie spisovného slovenského jazyka. A prežil si aj iné nešťastia ako stratu Maríny. Jeden z našich klasikov sa narodil pred dvesto rokmi.
City sa dajú vyjadriť rôznymi spôsobmi a gestami – darom, pozvaním, piesňou, ale aj napísaním ľúbostnej básne. Tú najdlhšiu a podľa mnohých aj najkrajšiu zložil Andrej Sládkovič.
Tlmočník života a jeho slastí
Kým anglickú literatúru si vieme stotožniť s veršami „byť či nebyť“, tú našu zase vieme hneď identifikovať so slovami: „vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať!“. Dnes sa nám môže Sládkovičovo vyznanie zdať archaické a nemoderné, ale emócie z jeho básní sa nás stále dotýkajú.
Do života vkročil 31. marca 1820 ako Andrej Braxatoris. Mama mu zomrela v skorom veku. Otec sa potom druhýkrát oženil. Z učiteľského platu a z príležitostných autorských honorárov len s veľkými ťažkosťami uživil mnohopočetnú rodinu. Otcove varovania, aké náročné je živiť sa ako umelec, nebral Andrej vážne.
Ťažké študentské časy prežíval zo dňa na deň. Najprv chodil do školy v Petrovčanoch, potom v Banskej Štiavnici. Trvalo osem rokov, než doštudoval. Pocit spolupatričnosti zažil v Bratislave, kam sa mu podarilo dostať na Ústav reči a literatúry československej. Stretol sa tam s národovcami a jeden z nich na neho obzvlášť zapôsobil. Bol ním Ľudovít Štúr, ktorého prednášky o estetike, filozofii a histórii v ňom vzbudili záujem o humanitné vedy.
Čoraz viac sa zbližoval aj so slovenskými literátmi a s ich názormi na spoločenskú angažovanosť umenia: „Národ bez verejnosti je človek na pustatine numídskej. Ale verejnosť národa je jeho slovesnosť (literatúra), jeho sústreďovanie sa v ústavoch verejných, jeho zjavovania sa činné v záležitostiach všeobecných, svetohistorických a inšie takéto.“
V tom období písal ešte v biblickej češtine (básne Anděl pokoje, Naděje, Břetislav), no čoraz viac ho to tiahlo k pripravovanej štúrovskej slovenčine. Hoci uznával latinčinu ako jazyk vzdelancov, tvrdil, že jej používanie malo za príčinu, že „veda a z nej vytekajúci a
89% zľava na predplatné
Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.
Basic
3 odomknuté články týždenne
Web a videá bez reklamy
Mesačne 5,90 € Detail ZĽAVA
-89%
Digital
Kompletný digitálny obsah
+ Hnonline.sk bez obmedzení
+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko
+ Web a videá bez reklamy
Digital Premium
Kompletný digitálny obsah
+ Hnonline.sk bez obmedzení
+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko
+ Web a videá bez reklamy
+ Vzory zmlúv
+ Hospodárske noviny do schránky
Štvrťročne 69,75 € Detail Ďalšie balíky
Už máte predplatné? Prihláste sa
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Súvisiace články
- Učil čítať Slovákov, hoci sám bol takmer slepý. Hrebendu žiadna zo životných tragédií nezlomila
- Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel
- Génius maľby Ladislav Mednyánszky: Aby sa v nej zdokonalil, odišiel dobrovoľne na front
- Maliar národovcov bojoval s psychickými problémami blízkych, Slovensko musel opustiť
- Život mu zachránili ženské šaty. Radlinský chcel Slovensko pozdvihnúť po všetkých stránkach
Andrej Sládkovič, básnik, história, literatúra Zobraziť diskusiu Zdieľať článok Viac sa dočítate tu.