Básnik Andrej Sládkovič: Pre nešťastnú lásku stvoril najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete

Básnik Andrej Sládkovič: Pre nešťastnú lásku stvoril najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete Daniel Hevier ml. 31.03.2020, 13:15 794 Tlač Diskusia

Radšej lásku zažiť a stratiť, ako k nej nikdy nevzplanúť. Básnikovo osobné nešťastie vykvitlo do nesmrteľných veršov. V láske, národe a Bohu hľadal Andrej Sládkovič útechu aj pozdvihnutie spisovného slovenského jazyka. A prežil si aj iné nešťastia ako stratu Maríny. Jeden z našich klasikov sa narodil pred dvesto rokmi.

Zdroj: Archív TASR

City sa dajú vyjadriť rôznymi spôsobmi a gestami – darom, pozvaním, piesňou, ale aj napísaním ľúbostnej básne. Tú najdlhšiu a podľa mnohých aj najkrajšiu zložil Andrej Sládkovič.

Tlmočník života a jeho slastí

Kým anglickú literatúru si vieme stotožniť s veršami „byť či nebyť“, tú našu zase vieme hneď identifikovať so slovami: „vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať!“. Dnes sa nám môže Sládkovičovo vyznanie zdať archaické a nemoderné, ale emócie z jeho básní sa nás stále dotýkajú.

Do života vkročil 31. marca 1820 ako Andrej Braxatoris. Mama mu zomrela v skorom veku. Otec sa potom druhýkrát oženil. Z učiteľského platu a z príležitostných autorských honorárov len s veľkými ťažkosťami uživil mnohopočetnú rodinu. Otcove varovania, aké náročné je živiť sa ako umelec, nebral Andrej vážne.

Ťažké študentské časy prežíval zo dňa na deň. Najprv chodil do školy v Petrovčanoch, potom v Banskej Štiavnici. Trvalo osem rokov, než doštudoval. Pocit spolupatričnosti zažil v Bratislave, kam sa mu podarilo dostať na Ústav reči a literatúry československej. Stretol sa tam s národovcami a jeden z nich na neho obzvlášť zapôsobil. Bol ním Ľudovít Štúr, ktorého prednášky o estetike, filozofii a histórii v ňom vzbudili záujem o humanitné vedy.

Čoraz viac sa zbližoval aj so slovenskými literátmi a s ich názormi na spoločenskú angažovanosť umenia: „Národ bez verejnosti je človek na pustatine numídskej. Ale verejnosť národa je jeho slovesnosť (literatúra), jeho sústreďovanie sa v ústavoch verejných, jeho zjavovania sa činné v záležitostiach všeobecných, svetohistorických a inšie takéto.“

V tom období písal ešte v biblickej češtine (básne Anděl pokoje, Naděje, Břetislav), no čoraz viac ho to tiahlo k pripravovanej štúrovskej slovenčine. Hoci uznával latinčinu ako jazyk vzdelancov, tvrdil, že jej používanie malo za príčinu, že „veda a z nej vytekajúci a

89% zľava na predplatné

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.