Básnik Andrej Sládkovič: Pre nešťastnú lásku stvoril najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete Daniel Hevier ml. 31.03.2020, 13:15 794 Tlač Diskusia

Radšej lásku zažiť a stratiť, ako k nej nikdy nevzplanúť. Básnikovo osobné nešťastie vykvitlo do nesmrteľných veršov. V láske, národe a Bohu hľadal Andrej Sládkovič útechu aj pozdvihnutie spisovného slovenského jazyka. A prežil si aj iné nešťastia ako stratu Maríny. Jeden z našich klasikov sa narodil pred dvesto rokmi.

Zdroj: Archív TASR

City sa dajú vyjadriť rôznymi spôsobmi a gestami – darom, pozvaním, piesňou, ale aj napísaním ľúbostnej básne. Tú najdlhšiu a podľa mnohých aj najkrajšiu zložil Andrej Sládkovič.

Tlmočník života a jeho slastí

Kým anglickú literatúru si vieme stotožniť s veršami „byť či nebyť“, tú našu zase vieme hneď identifikovať so slovami: „vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať!“. Dnes sa nám môže Sládkovičovo vyznanie zdať archaické a nemoderné, ale emócie z jeho básní sa nás stále dotýkajú.

Do života vkročil 31. marca 1820 ako Andrej Braxatoris. Mama mu zomrela v skorom veku. Otec sa potom druhýkrát oženil. Z učiteľského platu a z príležitostných autorských honorárov len s veľkými ťažkosťami uživil mnohopočetnú rodinu. Otcove varovania, aké náročné je živiť sa ako umelec, nebral Andrej vážne.

Ťažké študentské časy prežíval zo dňa na deň. Najprv chodil do školy v Petrovčanoch, potom v Banskej Štiavnici. Trvalo osem rokov, než doštudoval. Pocit spolupatričnosti zažil v Bratislave, kam sa mu podarilo dostať na Ústav reči a literatúry československej. Stretol sa tam s národovcami a jeden z nich na neho obzvlášť zapôsobil. Bol ním Ľudovít Štúr, ktorého prednášky o estetike, filozofii a histórii v ňom vzbudili záujem o humanitné vedy.

​Čoraz viac sa zbližoval aj so slovenskými literátmi a s ich názormi na spoločenskú angažovanosť umenia: „Národ bez verejnosti je človek na pustatine numídskej. Ale verejnosť národa je jeho slovesnosť (literatúra), jeho sústreďovanie sa v ústavoch verejných, jeho zjavovania sa činné v záležitostiach všeobecných, svetohistorických a inšie takéto.“

V tom období písal ešte v biblickej češtine (básne Anděl pokoje, Naděje, Břetislav), no čoraz viac ho to tiahlo k pripravovanej štúrovskej slovenčine. Hoci uznával latinčinu ako jazyk vzdelancov, tvrdil, že jej používanie malo za príčinu, že „veda a z nej vytekajúci a

89% zľava na predplatné

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Basic

3 odomknuté články týždenne

Web a videá bez reklamy

Mesačne 5,90 € Detail ZĽAVA
-89%

Digital

Kompletný digitálny obsah

+ Hnonline.sk bez obmedzení

+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko

+ Web a videá bez reklamy

mesačne 1 € Detail

Digital Premium

Kompletný digitálny obsah

+ Hnonline.sk bez obmedzení

+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko

+ Web a videá bez reklamy

+ Vzory zmlúv

+ Hospodárske noviny do schránky

Štvrťročne 69,75 € Detail Ďalšie balíky

Už máte predplatné? Prihláste sa

HNkonto

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Súvisiace články

Andrej Sládkovič, básnik, história, literatúra Zobraziť diskusiu Zdieľať článok Viac sa dočítate tu.