Bratia Lumièrovci budúcnosť svojho vynálezu odhadli zle, neverili, že sa dá obchodne využiť ČTK 12.02.2020, 10:10 2 604 Tlač Diskusia

Prístroj, ktorý si Auguste a Louis Lumièrovci dali pred 125 rokmi patentovať, bol pre nich predovšetkým pomôckou, ktorá mala uľahčiť vedcom bádanie.

Zdroj: Wikimedia Commons

Kinematograf bratov Augusta a Louisa Lumièrovcov výrazne zmenil svet, oni sami však vo svojom vynáleze nevideli zariadenie pre zábavu širokých vrstiev. Prístroj, ktorý si dali patentovať 13. februára 1895, bol pre nich totiž predovšetkým pomôckou, ktorá mala uľahčiť vedcom bádanie.

Lumièrovci pritom neboli sami, kto pohyblivé obrázky podcenil. Slávny Thomas Alva Edison zase tvrdošijne – a na svoju škodu – trval na tom, že filmy bude premietať vždy iba jedinému platiacemu divákovi.

Bratia Auguste (narodil sa 19. októbra 1862) a Louis (5. októbra 1864) mali k moderným metódam záznamu obrazu blízko už odmalička, ich otec Antoine (1840 až 1911) totiž vlastnil významnú továreň na fotografickú techniku. V nej obaja bratia, ako absolventi lyonského technického lýcea, pracovali.

Mladší Louis sa venoval vývoju (už ako po šestnásťročný vymyslel nový typ fotografickej dosky), kým starší zo súrodencov Auguste mal talent skôr na riadenie podniku.

Už v čase, keď lyonskej továrni vládol Lumière senior, sa bratia zoznámili s pokusmi o zachytenie pohybu, ako bola napríklad séria fotografií behu koňa anglického priekopníka Eadwearda Muybridga. Auguste a Lous Lumièrovci navyše vedeli o schopnostiach sietnice oka v súvislosti s trvaním vnemu – totiž, že ľudský mozog je schopný zaznamenať sled jednotlivých obrazov ako nepretržitý pohyb už vtedy, keď sa k nemu dostane najmenej desať obrázkov za sekundu.

Kinematograf bratov Lumièrovcov, uložený v múzeu v Lyone. Zdroj: Wikimedia Commons

​Avšak až keď Antoine Lumière v roku 1892 odišiel na odpočinok, mohli sa obaja bratia začať pohyblivým obrázkom venovať naplno. Neboli však prví, napríklad vo Francúzsku ich predbehol Léon Bouly, ktorý si už vo fenruári 1892 nechal patentovať zariadenie nazvané kinematograf. V ňom sa dal film natočiť, vyvolať aj premietať.

Navlas rovnaké funkcie potom zvládal aj kinematograf bratov Lumièrovcov, ktorí však, na rozdiel od svojho predchodcu mali dosť peňazí, takže nakoniec získali aj práva na slovo kinematograf.

Kedy presne Lumièrovci natočili svoj prvý film – dnes známy pod názvom Robotníci odchádzajúci z Lumièrovej továrne – nie je celkom jasné. Louis Lumière síce krátko pred smrťou (zomrel 6. júna 1948, šesť rokov pred svojím bratom) v rozhovore so slávnym francúzskym filmovým historikom Georgom Sadoulom povedal, že to bolo v auguste 1894, podľa odborníkov je ale pravdepodobnejšie, že film vznikol až na jar 1895. Už len preto, že vlastnú kameru zostrojili Lumièrovci až koncom roka 1894.

Bratia Auguste a Louis Lumièrovci Zdroj: Wikimedia Commons

​Istý je ale dátum, kedy film dlhý asi 45 sekúnd, premietaný rýchlosťou 16 okienok za sekundu, prvýkrát predviedli verejnosti. Bolo to 22. marca 1895 v Paríži, na akcii usporiadanej Združením na podporu národného priemyslu.

Louis Lumière chcel síce na stretnutí predviesť najmä pokroky, ktoré továreň dosiahla v oblasti farebnej fotografie, nakoniec ale na jeho prekvapenie vzbudil najväčší záujem kinematograf. Podobné to bolo aj o dva mesiace neskôr, na kongrese fotografických firiem v Lyone.

Prvé verejnosti prístupné kinematografické predstavenie potom Lumièrovci usporiadali 28. decembra 1895 v Grand Café na parížskom bulvári Kapucínov. Divákom predviedli desať filmov – napríklad Rodinné raňajky, Kúpanie v mori, alebo slávny Príjazd vlaku, pri ktorom sa vydesené publikum snažilo na poslednú chvíľu uskočiť pred hrozivo se blížiacou lokomotívou. Diváci boli desaťminútovým predstavením očarení a rýchlo šírili novinku o zázraku, ktorého svedkami sa stali.

Film známy pod názvom Robotníci odchádzajúci z Lumièrovej továrne bol prvý, ktorý bratia svojím kinematografom natočili, nie je však celkom jasné kedy to bolo. Zdroj: Wikimedia Commons

​Éra kinematografu bratov Lumièrovcov sa skončila po svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Potom už len vyrábali kinematografické vybavenie a natáčanie filmov nechali na iných.

Napríklad otcovi filmového triku Georgovi Méliésovi, ktorého pritom krátko po predstavení kinematografu varovali, že „nejaký čas bude atraktívny ako technická zaujímavosť, ale inak nemá žiadne obchodné využitie.“ Ako sa ukázalo, Auguste a Louis Lumièrovci odhadli budúcnosť svojho prístroja zle.

Súvisiace články

história, kinematografia, Auguste a Louis Lumièrovci Zobraziť diskusiu Zdieľať článok Viac sa dočítate tu.