Hýbateľa slovenskej kultúry roky ničila ťažká choroba, nepokoj prekonával pracovným vypätím Iveta Grznárová 14.02.2020, 10:10 1 473 Tlač Diskusia

Ján Jesom, Eška, Ujo Štefan. Hravé literárne pseudonymy Štefan Krčméryho kontrastujú so strnulou predstavou kultúrneho dejateľa, akú si mnohí z nás podvedome spájajú s jeho menom. Pritom to bolo naopak – svojou akčnosťou a multinadaním obohacoval medzivojnové Slovensko hneď na niekoľkých frontoch. Zato ten osobný sa mu začal rúcať príliš skoro.

Zdroj: Slovenská národná knižnica – Literárny archív

Hella moja, ktorá si v Príbovciach, raduj sa srdce tvé, príď svadba tvoja, buď dobrá vôľa tvoja, ako v Príbovciach, tak i v Martine. Bozk náš každodenný daj nám dnes a odpusť mi moje viny, ako i ja tvoje nikdy neodpustím a uveď ma do pokušenia, ale nie do zlého, lebo tvoj som a ty si moja, zlá Hella, až na veky vekov amen.

Rozmarný Otčenáš, ktorý Štefan Krčméry venoval svojej vyvolenej, príznačne odráža sklony muža z farárskej rodiny, ktorý svojím teologickým štúdiom a krátkym kaplánskym pôsobením nadviazal na domácu tradíciu, no viac ho to ťahalo do sveta literatúry, umenia a kultúry. Vložil sa doň natoľko, až z toho ochorel.

Európan vďaka Parížu

Štefan Krčméry sa narodil na druhý sviatok vianočný, na Štefana, v roku 1892 v Mošoviach ako jediný a najstarší syn do intelektuálnej a národne uvedomelej rodiny. Jeho najznámejším predkom bol starý otec August Horislav Krčméry: hudobný skladateľ, publicista, ale aj člen štúrovskej družiny a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Do manželstva evanjelického farára Miloslava a jeho manželky Oľgy neskôr pribudli ešte štyri dcéry.

​Vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave, no so svojou kňazskou dráhou sa rozlúčil už ako 26-ročný a stal sa redaktorom Národných novín. Boli to pohnuté časy: končila sa druhá svetová vojna a na troskách Rakúsko-Uhroska sa rodilo Československo. Krčméry sa stal jedným zo signatárov Martinskej deklarácie, ktorou Slováci oficiálne zrušili zväzok s Uhorskom a vyjadrili požiadavku vytvorenia spoločného štátu.

Z radosti nad touto udalosťou napísal aj zbierku vlasteneckých básní Keď sa sloboda rodila. No ešte z jedného dôvodu bol rok 1918 pre mladého Štefana dôležitý: práve počas neho sa na konci fašiangov zoznámil so 16-ročnou Helkou Karlovskou. Rok a pol nato už písal Ján Smrek pri príležitosti ich sobáša do Národných novín svadobnú báseň.

Prvé dieťa, syna Ivana, manželia splodili v Paríži,v ktorom mohol Štefan Krčméry vďaka štipendiu ministerstva školstva stráviť ročný študijný pobyt. Francúzska metropola ho poznačila na celý život. Naučil sa tu jazyky, získal kontakty, rozhľad a renomé európsky zorientovaného literárneho vedca. Diela našich spisovateľov i

Nenechajte sa obmedzovať

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Basic

3 odomknuté články týždenne

Web a videá bez reklamy

Mesačne 5,90 € Detail

Digital

Kompletný digitálny obsah

+ Hnonline.sk bez obmedzení

+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko

+ Web a videá bez reklamy

mesačne 8,90 € Detail

Digital Premium

Kompletný digitálny obsah

+ Hnonline.sk bez obmedzení

+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko

+ Web a videá bez reklamy

+ Vzory zmlúv

+ Hospodárske noviny do schránky

Štvrťročne 69,75 € Detail Ďalšie balíky

Už máte predplatné? Prihláste sa

HNkonto

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

história, literatúra, slovenská kultúra, Štefan Krčméry Zobraziť diskusiu Zdieľať článok Viac sa dočítate tu.