Keď komunisti ukázali pravú tvár. Likvidáciu kláštorov sa snažili utajiť, komplikáciám sa však nevyhli Andrej Šimončič 09.04.2020, 11:05 3 054 Tlač Diskusia
Pod pláštikom tmy došlo pred 70 rokmi v Československu k udalosti, označovanej dodnes ako barbarská noc. Režim ju vtedy sám pre seba nazval suchším termínom – Akcia K. K ako kláštory. Cieľom bola totiž ich likvidácia.
Zdroj: ČTK – Čestmír Jírů Dupot a krik, rozliehajúce sa chodbou, sa čoraz rýchlejšie približujú. Nasleduje búchanie na dvere, spoza ktorých neznámy hlas velí: „Otvorte!“ Strach nedovolí neuposlúchnuť a vzápätí vtrhnú do miestnosti muži v uniformách. „Všetci sa oblečte a vyjdite von,“ prikazujú. Nemá zmysel protestovať, ich povely sú rázne a navyše majú v rukách ako podporný argument zbrane.
Rovnaké či podobné scény sa krátko po polnoci z 13. na 14. apríla 1950 odohrávajú v desiatkach mužských kláštorov po celom Československu.
„Určený oddiel Zboru národnej bezpečnosti obsadí kláštor, zaistí telefón, uzatvorí vchod a nedovolí nikomu objekt opustiť, ani žiadnu osobu nevpustí dnu. Všetci rehoľníci budú sústredení a strážení v jednej miestnosti. Bude vykonaná dôkladná domová prehliadka všetkých priestorov a výsluch predstavených a reakčných rehoľníkov, ktorí podpíšu protokol a budú odvezení na internačné miesta,“ znejú inštrukcie, ktoré pre túto akciu vydal Štátny úrad pre cirkevné veci.
Životy bezmála dva a pol tisíca kňazov, rehoľníkov, novicov či rehoľných študentov teológie od tej chvíle naberú úplne iný smer. Aký, to ešte netušia. A už vôbec netušia, že o tom nebudú rozhodovať oni sami.
Najnebezpečnejší nepriateľ
Mocenský zásah proti rádom v apríli 1950 nebol náhlou ani náhodnou akciou. Komunisti sa naň dlhodobo a systematicky pripravovali, dokonca ešte skôr, ako sa chopili moci v štáte, keď nechávali sledovať významnejších a najaktívnejších predstaviteľov reholí.
„Krátko po februárovom prevrate ich zatkli a odsúdili na vysoké tresty,“ pripomína vo svojej štúdii Likvidácia mužských rádov český historik Vojtěch Vlček.
Zázrak v réžii ŠtB: Naklonenie kríža komunisti využili na propagandu, farára ubili na smrť
Práve v rádoch videli predstavitelia KSČ svojho najnebezpečnejšieho nepriateľa. Život v komunite, riadenie sa rehoľnými pravidlami a sľubmi, to všetko mimo kontroly štátu, a tiež istá autonómia v rámci cirkvi im umožňovali nielen vyššiu mieru organizovanosti než diecéznym kňazom, ale mohli im dodať aj viac odvahy v odpore proti režimu. Nová štátna moc sa tak rozhodla, že účinnejšia než eliminácia vplyvu kláštorov bude ich likvidácia.
Takéto požiadavky zazneli napríklad na schôdzi akčných výborov Národného frontu v apríli 1949 a následne sa nimi začalo zaoberať aj najužšie vedenie komunistickej strany, v rámci ktorého vznikla komisia, takzvaná cirkevná šestka. Už v tom čase padlo
Nedozvedeli ste sa všetko?
Nedozvedeli ste sa všetko?
Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.
Basic
3 odomknuté články týždenne
Web a videá bez reklamy
Digital
Kompletný digitálny obsah
+ Hnonline.sk bez obmedzení
+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko
+ Web a videá bez reklamy
Digital Premium
Kompletný digitálny obsah
+ Hnonline.sk bez obmedzení
+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko
+ Web a videá bez reklamy
+ Vzory zmlúv
+ Hospodárske noviny do schránky
Štvrťročne 69,75 € Detail Ďalšie balíky
Už máte predplatné? Prihláste sa
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Súvisiace články
- Zázrak v réžii ŠtB: Naklonenie kríža komunisti využili na propagandu, farára ubili na smrť
- Pôdu pre prenasledovanie cirkví si československí komunisti pripravili v parlamente
- Pozície pre uchopenie moci si začali československí komunisti budovať už v prvej povojnovej vláde
Československo, cirkev, história, komunistický režim, štátna bezpečnosť Zobraziť diskusiu Zdieľať článok Viac sa dočítate tu.
