Keď sa začal rúcať Sovietsky zväz: Na vyhlásenie nezávislosti Litvy reagoval Gorbačov tvrdo Andrej Šimončič 05.03.2020, 14:10 3 732 Tlač Diskusia

Pád komunistických režimov v štátoch strednej a východnej Európy v roku 1989 nezostal bez ohlasu ani v samotnom Sovietskom zväze. Jeho republiky sa začali hlásiť o svoje práva. Ako prvá to v urobila Litva, ktorá pred 30 rokmi vyhlásila nezávislosť.

Zdroj: Profimedia

Stalo sa to v januári 1990, počas pracovnej cesty Michaila Gorbačova v Litve. Keď si najvyšší kremeľský predstaviteľ po príchode podával ruky so zástupcami tejto zväzovej republiky, jeden z nich, Vytautas Landsbergis, ho privítal ako „najvyššieho predstaviteľa priateľskej susednej krajiny“.

Gorbačov bol síce známy tým, že aj sám sa z času na čas s obľubou vymkol konvenciám, toto však bolo aj naňho príliš a okamžite dal najavo, že sa ho predmetná veta mimoriadne dotkla.

A to ešte netušil, že onedlho ho čaká ďalšia studená sprcha. Verný svojmu zvyku, chcel si aj vo Vilniuse neformálne podebatovať s ľuďmi na ulici. Keď sa ich však spýtal, či chcú naozaj nezávislosť, odpoveďou bolo mohutné a jednohlasné „Áno!“

Pred Litovčanmi to vtedy síce nahlas nevyslovil, do Moskvy sa však Michail Gorbačov vracal s pevným odhodlaním, že Sovietsky zväz musí udržať pokope.

Pobaltie zdvihlo hlavu

Na to však už bolo neskoro. Práve jeho politika prestavby a snaha zreformovať sovietsky systém ľuďom dodala odvahu. A nielen vo východoeurópskych satelitoch, ktoré sa v roku 1989 jeden za druhým vymanili zo sféry vplyvu Kremľa.

Aj s takýmito transparentmi vítali Litovčania na začiatku roka Michaila Gorbačova. Túžbou po nezávislosti svojej krajiny sa pred ním vôbec netajili. Zdroj: Wikimedia Commons/Rimantas Lazdynas

​Na tenkom ľade sa ocitla aj dovtedy nespochybniteľná integrita Sovietskeho zväzu a kritická situácia bola práve v pobaltských republikách.

Jeden z prvých zreteľných signálov na oficiálnej pôde zaznel na Zjazde ľudových poslancov. Novovytvorený orgán, ktorý mal byť akousi obdobou parlamentu a Gorbačov ním chcel oslabiť moc miestnych straníckych funkcionárov, zasadol prvýkrát po marcových voľbách v roku 1989. V tých mohli, okrem komunistov, kandidovať aj zástupcovia hnutí, ktoré vznikli ako výsledok prestavby.

Jedným z nich bol litovský Sajudis. Na čele tohto subjektu, ktorý sa vo februári 1989 zviditeľnil vyhlásením, označujúcim pripojenie Litvy k Sovietskemu zväzu v roku 1940 za anexiu a deklarujúceho úsilie o dosiahnutie štátnej nezávislosti, stál historik umenia a muzikológ Vytautas Landsbergis. Bol to práve on, kto vyšiel na zjazde s

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Basic

3 odomknuté články týždenne

Web a videá bez reklamy

Mesačne 5,90 € Detail

Digital

Kompletný digitálny obsah

+ Hnonline.sk bez obmedzení

+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko

+ Web a videá bez reklamy

mesačne 8,90 € Detail

Digital Premium

Kompletný digitálny obsah

+ Hnonline.sk bez obmedzení

+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko

+ Web a videá bez reklamy

+ Vzory zmlúv

+ Hospodárske noviny do schránky

Štvrťročne 69,75 € Detail Ďalšie balíky

Už máte predplatné? Prihláste sa

HNkonto

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

história, Litva, Michail Gorbačov, rozpad ZSSR, Sovietsky zväz Zobraziť diskusiu Zdieľať článok Viac sa dočítate tu.