Krvavá nedeľa prebudila Rusko zo spánku, zmenil sa po nej aj pohľad na cára Andrej Šimončič 23.01.2020, 12:10 5 666 Tlač Diskusia

Udalosti, ku ktorým došlo pred 115 rokmi v Petrohrade, zreteľne ukázali, že jestvujúci mocenský systém v krajine je nielen nefunkčný, ale najmä neudržateľný.

Zdroj: Wikimedia Commons

Také spoločenské vrenie ruská metropola vari ešte nezažila. Už niekoľko dní v meste nepracuje ani jeden závod, desaťtisíce robotníkov štrajkujú a stretávajú sa na zhromaždeniach, kde priam so zbožnou úctou počúvajú každé slovo, vychádzajúce z úst mladého kňaza. Ani keby v ňom videli proroka, ktorého poslal sám Boh, aby ich oslobodil spod ich ťažkého údelu.

Tým kňazom je Georgij Gapon. Nepovažuje sa za revolucionára, je presvedčený, že ľud a panovníka spája nerozdeliteľné puto, že cár je ochrancom chudobných, jeho svätou povinnosťou je postarať sa o nich a splniť žiadosti, s ktorými sa ľudia na neho obracajú. To vláda, úradníci a majitelia podnikov sú tí zlí a cára na to treba upozorniť.

„Gosudar náš, neodmietaj pomoc svojmu ľudu, vyber ho z tohto hrobu bezprávia a chudoby a zbav ho neznesiteľného útlaku. Dostali sme sa do desivého stavu, keď je pre nás smrť lepšia než ďalší život v našom utrpení,“ číta Gapon 20. januára 1905 na jednom zo zhromaždení text petície, ktorú spísal a v ktorej okrem požiadaviek opisuje aj ťažkú situáciu ľudí.

Verí, že Spolok petrohradských robotníkov, ktorý založil a vedie, môže takýmto spôsobom dosiahnuť jej zlepšenie.

„V nedeľu pôjdeme všetci spolu do Zimného paláca a odovzdáme cárovi petíciu s našimi prosbami,“ hovorí Georgij Gapon a ľudia súhlasia. „Ale čo keď nás neprijme?“ ozve sa ktosi. „V takom prípade pre nás cár prestane existovať,“ vyhlasuje v zápale reči kňaz.

Zaostalá krajina, živoriaci ľud

Začiatok roku 1905 sa v Rusku niesol v znamení stupňujúceho sa napätia. Krajina bola vo vojne s Japonskom, ktorá sa vôbec nevyvíjala dobre, nehovoriac o tom, že ju čoraz viac sužovali vnútorné problémy. A tých nebolo málo.

„Všeobecne sa usudzuje, a určite právom, že Rusko oproti Európe zaostávalo najmenej o jedno storočie,“ napísal v knihe Dejiny Ruska český historik Milan Švankmajer, s tým, že pre krajinu bola na prelome 19. a 20. storočia príznačná najmä neobyčajná bieda života i spoločnosti.

Kňaz Georgij Gapon založil a viedol Spolok petrohradských robotníkov. Ten vznikol s posvätením režimu a polícia ho mala pod kontrolou, podľa niektorých informácii bol jej agentom priamo Gapon. Zdroj: Wikimedia Commons

​Základnou príčinou zaostalosti bol anachronický mocenský systém. Samoderžavie, ako sa v Rusku označovala absolutistická vláda, však čelilo čoraz silnejšej opozícii, ktorá sa zoskupovala v radoch študentstva, inteligencie i medzi robotníkmi. Cár Mikuláš II. bol však voči jej volaniu po reformách a demokratizácii spoločnosti hluchý.

Podľa britského historika Orlanda Figesa pritom opozícia nežiadala nejaké drastické reformy. „Väčšina by sa uspokojila s miernymi zmenami, napríklad so zvolaním poradného zhromaždenia, s

Nenechajte sa obmedzovať

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Basic

3 odomknuté články týždenne

Web a videá bez reklamy

Mesačne 5,90 € Detail

Digital

Kompletný digitálny obsah

+ Hnonline.sk bez obmedzení

+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko

+ Web a videá bez reklamy

mesačne 8,90 € Detail

Digital Premium

Kompletný digitálny obsah

+ Hnonline.sk bez obmedzení

+ Obsah časopisov Stratégie, Téma, Čarovné Slovensko

+ Web a videá bez reklamy

+ Vzory zmlúv

+ Hospodárske noviny do schránky

Štvrťročne 69,75 € Detail Ďalšie balíky

Už máte predplatné? Prihláste sa

HNkonto

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

cár Mikuláš II., história, Rusko Zobraziť diskusiu Zdieľať článok Viac sa dočítate tu.